O slobode a sebaúcte

O slobode a sebaúcte

13. novembra 2018 4 By Sonya Merchier

Nezjavila som sa pár dní, mala som v živote určité turbulentné obdobie. Súviselo predovšetkým s náladami a s bývalým vzťahom. Jo, s bývalým. Nebudem tu riešiť, prečo sa to takto zvrtlo, špinavá bielizeň sa neprepiera na verejnosti.

Každopádne, som opäť slobodná a je to vskutku úžasné. Priznávam, že po break-upe z mojej strany som bola mierne nešťastná a napadali mi somariny. “Zas som sama a aj sama ostanem”, prípadne “nebolo to unáhlené?” – to boli tie racionálnejšie úvahy, šialenejšie radšej nezverejňujem. Svojho času by ma to rozštiepilo, rozkúskovalo a donútilo k skratovým reakciám, napokon, bolo to tak ešte v… marci tohto roka tuším? Lenže časy sa menia, ľudia tiež, podaktorí dozrievajú a z nejakého dôvodu sa stávajú silnejšími (áno, o sebe hovorím). Vravela som si, že sa pokúšať o nič nebudem, lebo som si cestu do PL zarúbala – úplne úmyselne a cielene. To by mi musel nejaký čin vyjsť.

Eh.

A potom som si povedala, že mi nikto a nič na svete nestoja za to, aby som sama sebe ubližovala (say hallelujah). Vskutku, môžete mi veriť! Netuším, či to má na svedomí terapia, čas, múdrosť pribúdajúceho veku (fuj) alebo to, že z HPO som vyrástla. Neviem, ani si nie som istá, či sa z borderline stavu vyrásť dá. Možno sa mi podarilo ubrániť sa len vďaka tomu, že som nebola nijak zvlášť in love. Pre istotu.

Nadobudla som určitý druh sebaúcty, keď som si uvedomila, že niektorí ľudia sa k sebe skrátka nehodia a nemali by sa dávať nejak extra dohromady. Akože, nič proti ex, iba je to proruský tĺk, ktorý ani nevie poriadne čítať (a čo chcel povedať týmto verejným príspevkom, popravde ani srnka netuší). Som si vedomá toho, že nie som neomylná, avšak vždy som bola úprimná – aj viac, než by som musela. Daná sebaúcta ma presvedčila mať sa skutočne radšej, nebyť s niekým, kto mi vkladá do úst výroky, ktoré som nikdy neprehlásila a kto navyše sám klame, až sa práši.

Priznávam: Predovšetkým muži ma oklamali viackrát, (bola) som naivná. A už ma to nebaví. Životné skúsenosti ma donútili zmeniť sa, nenaletieť okamžite na sladké rečičky, nepožičiavať peniaze nikomu okrem rodiny, nedôverovať slepo vo vzťahoch. Možno je to zmena k horšiemu, predovšetkým pre potenciálnych partnerov/ky. Lenže kto som, aby som sa s podaktorými zahadzovala?

Áno, viem, znie to povýšenecky možno. Ibaže vzťah je o dôvere, kompromisoch a rovnocennosti, nie o tom, prosiť sa stále dakomu, čakať na niekoho ako pes a podriaďovať sa ako otrok. Ak to dotyčný nepochopí, prosím, tam sú dvere. Tento nepochopil.

Okrem toho, každý je strojcom svojho šťastia a žena v modernej spoločnosti nepotrebuje nedajbože manžela a deti k tomu, aby bola šťastná. Okej, podaktoré stále hej, raz ktosi povedal, že na Slovensku ženy s obľubou prechádzajú spod kurately rodičov pod kuratelu manžela. Osobne sa odmietam oddať tomuto nesamostatnému trendu zaostalých krajín – mám hobby, ktoré mi vypĺňa voľné chvíle, deti mám dve (chlpaté a štvornohé) a spriaznená duša? Nestaviam viac na tom svoju existenciu.

(Zdroj prezent. obr.)

Please follow, share and like!