Výkecy sa už stali pravidelnosťou, neviem si pomôcť – výpovedná hodnota takých článkov bude kdesi v mínuse, ale bavííí ma to, nechajte ma v tom.

Je tu niekto, kto ešte nedohral Shadow of the TR? Spomedzi TR hráčov, samozrejme. Alebo som zrejme už fakt jediná, pričom som mohla ušetriť celkom pekný peniaz, keby som nebola netrpezlivá lama… nuž ale kto mal vedieť, že ma pochytí depresia a veci k nej pridružené, no nie?

Mohla som. Pretože svojvoľne narábať s liekmi je ozaj úchvatný nápad. Nerobte to. Never… ever.

Tým chcem teda povedať len toľko, že som sa SotTR vyše mesiaca nechytila a nejak mi to nebolo ľúto. Ani Witchera (a to už je smutnejšie) a iných hier. Zato, aby som nebola kultúrny ignorant, rozpozerala som seriály, momentálne Rím (Ciarán Hinds ako Caesar a… kopa ďalších ľudí) a brúsim si zuby na Game of Thrones, pretože je zrejme pomenej tých, ktorí o tom buď ani nechyrovali (poznám jednu takú, že wow) alebo nevideli ani kúsok seriálu/kníh (poznám jednu takú – seba). Keby ste mali tip na dobrý seriál či film, sem s ním!

V rámci sebavzdelávacej mizérie som sotva čítala, v súčasnosti sa “prehrýzam” (nie v zlom myslené) e-knihou Na krídlach noci od Elizabeth. Zatiaľ vyzerá byť okej, jediné, čo ma tam mrzelo, bolo očividné zanedbanie jazykových úprav v poďakovaní: Do jednej vety vložiť asi 5x obdobu slovesa “písať” chce… odvahu (prepáč, Eliz, ale skoro ma z toho zuby rozboleli). Možno som len príliš grammar nazi v poslednej dobe, lenže knihy sú tým, čo vás má naučiť ovládať nuansy rodnej (pokojne i cudzej, koniec koncov) reči. Na osobnom blogu je to už voľnejšie, i keď stále pôsobí zle, keď niekam hodíte hrubku – preto sa snažím kontrolovať po sebe texty, avšak priznávam, že som stratila cit pre čiarky, napríklad.

Ale čo si všímam v prejavoch na internete, ľudia netušia rozdiel medzi “tipom” a “typom”, nevedia, čo je “dvakrát” a “dva razy” alebo taký jednoduchý “hold” a “holt” sú pre nich… holt španielska dedina. Jasné, je to ich vec, no vyzerá to zle a basta! Niekto s citom pre štylistiku, gramatiku a tieto veci (môžem sa pochváliť? Vraj ho mám) si potom pomyslí: Preboha, s kým to mám dočinenia?

Nuž, poďme ďalej, zase som sa akosi rozohnila. Celkovo môžem povedať, že som *hlboko sa zamyslí* šťastná. Priateľ nie je dokonalý, vlastne je sakra nedokonalý, no je to stále čerstvé a i po páde cca 50% ružových okuliarov* sa mi zdá ako… fajn človek na dočasné zdieľanie pocitov (a postele, povedzme… ehm, okej, nič). Pretože nechcem klamať samu seba, viem, že nič dlhodobé z toho byť nemôže, to by som sa scvokla a on zrejme tiež. Moja mama tvrdí, že ľudia sú rozdelení do kást, viete, ako v Indii. To mi pripadá byť už trochu pritiahnuté za vlasy, lenže je isté, že ľudia si nie sú rovní. Alebo mi chce niekto tvrdiť, že vysokoškolský profesor a niekto so základným vzdelaním, čo prečítal naposledy volebný leták ĽSNS/SMER-u, sú perfektne rovnocenní? To len komunisti to prevrátili na hlavu a – prečo som zas, zas, zas v politike? Už mi šibe. Nejak píšem, čo mi slina na klávesnicu prinesie a takto to potom dopadá. Ehm. Keby som sa obmedzila na jednu tému (ako na svojom blogu, ktorý nájdete na Denníku N), možno by som nedesila ľudí svojimi názormi… a veľmi rýchlo by som vyčerpala, o čom písať. Zrejme.

Toto však mal byť pohodový výkec. Ešteže sem si môžem v rámci možností, slušnosti a zákona písať, čo chcem. Ako pacifistka by som nemala mať žiaden väčší problém, no nie? Fakt, som za mierové riešenia… možno s výnimkou zvieracích tyranov, tým by mali neľútostne…

Takže, kde som to skončila? Ach, áno, knihy a priateľ a Shadow. Tým sa vlastne všetkým zaoberal celý môj október – ešte vám môžem sľúbiť, že onedlho budú cosplay fotky z Hunger Games 2 (Katniss Everdeen) a pri troche šťastia aj Lara z TR7 (remake Winter outfitu) niekedy v novembri. Stay tuned!

* Viete o tom, že vraj medzi číslovkou a znakom pre percentá by mala byť medzera? To len keď sme pri správnosti písania, ale zvyk je železná košeľa a uznávam… toto nie je ani kniha, ani odborný traktát… vlastne… asi aj je. Len nie vedecký. Oh my.

Please follow, share and like!