Nikdy nestrácajte nádej!

Koniec článku. Punctum.

Alebo nie, okej.

Každopádne, za prvou vetou si stojím a je to zaujímavé, že to vravím práve ja. XY pokusov o samovraždu, roky zúfalého hľadania šťastia, ktoré sa občas zjavovalo a zas odchádzalo. Momentálne mám vieru v lepšie zajtrajšky, po tom, ako som pár týždňov bola úplne mimo. Teda… hej, budem sa sem-tam trápiť, že to nevydrží dlho a skončí ako všetky predošlé vzťahy, ale zatiaľ sa to uberá správnou cestou. Aspoň nemá trapné výhovorky, prečo nemôže prísť, nedá sa, nevie, etc.

Mám silný až nutkavý pocit, že si nezaslúžim šťastie, ale uvažovať celú dobu takto a fakt zas skončím sama, zúfalá a najmä bez blízkych duší, čo ma desí. Preto ich samozrejme z času na čas odháňam, no nie? Psychologička ma naučila, že ak sa nastavím na negatívnu vlnu zmýšľania, skutočne dopadnem tak zle, ako si myslím. Takže… áno, všetko bude okej, skončím s 10 deťmi – tými chlpatými, mačacími, pravdaže! a happy ako blcha. Ah.

Článok nebude nijak dlhý, neviem sa sústrediť, len chcem apelovať na to, aby ste vždy verili, že problémy môžu a musia pominúť, to zlé sa stratí (a zas sa vráti, len v inej podobe, to je holt tak) a šťastie existuje, yay!

Verte mi, viem to.

Please follow, share and like!