Som na WordPress-e (nebudem konkretizovať, či .com alebo .org, radšej nie) skoro dva roky a v komunite Blog.cz sa už nepohybujem. Len zriedkavo sa tam mihnem a nostalgicky si zaspomínam na staré dobré časy spred desiatich či troch rokov, keď som začínala či už s prvým, alebo s týmto blogom. Keď si teraz môžem administrácie porovnávať, nestíham sa čudovať, ako som mohla na blog.cz vydržať tak dlho, ale bolo tam fajn. Komunita, hromada komentárov (fňuk), prezentácia na titulke… napokon, kto tam nezačínal? A musím fakt priznať, že keď som sa dopočula, ako to tam funguje dnes, je mi pomaly do plaču.

Mala som blog.cz svojho času fakt rada, bol mojím útočiskom, priestorom, kam som mohla odložiť, čo ma ťažilo. Dobre, to môžem aj tu (v predošlom článku som to i spravila, eh), no tam vládla taká… pomaly rodinná atmosféra. Okrem toho sa na WP treba o všetko starať, na .org ešte viac a… okej… Keby som ostala na blog.cz, ušetrila by som hafo peňazí, ale zato by som zrejme došla o pekných pár nervov.

Články sa nezverejňujú, komentáre blbnú, raz ich je pod článkom len polovica, potom všetky, zmeny na blogu sú ignorované? Ako dlho bude trvať, kým sa to tam celé zabalí, blogy sa zmažú a celému projektu sa povie farewell? Vraj sa tam na modernizácii ťažko pracuje, ale má to potrvať ešte niekoľko týždňov. Až mi je tých blogerov tam ľúto.

Nostalgia je zlá vec, núti vás ostávať pri zastaranom a nefunkčnom, prípadne sa k tomu občas vrátite a je vám smutno. Presne tak mi teraz je. Komunita blogerov z 2015-2016, keď som tam pôsobila s týmto blogom, sa už vcelku rozpadla, ani nehovoriac o tej spred desiatich rokov. A pritom sa tam dali nadviazať priateľstvá, virtuálne i “hmatateľné”, nájsť inšpirácia, etc. Keby som na blogu Potkanky nevidela jej cosplay mladej Lary, tak zo mňa možno dnes cosplayerka vôbec nie je. Keby som sa neskamošila s Arakangou a jej kolegami z LadyCroft.cz, nemám na konte pár príjemných zrazov a super spomienky na táborenie na priehrade. Pod značkou “zákaz stanovania”, no však ale nič to.

Kde sú tie časy? Nikde inde nás nikto nezgrupuje, nezastrešuje. Dobre, som rozhodne za individualizmus, ale občas… sem-tam je fajn vytvoriť si akýsi “domov” spolu s priaznivcami toho, čo sami robíte. Je to zrozumiteľné?

Nuž… le temps perdu ne se retrouve jamais, it’s gone a zrejme sa časy na blog.cz ani viac nevrátia, naozaj. Nostalgia mi hovorí, že je to večná škoda.

Please follow, share and like!