Skoro som napísala “v ľudstvo”, ale to je ako celok pekne na houby, je to premnožený škodlivý druh. Niektorí jednotlivci sú však skvelí a o tých sa chystám písať, aby vedeli, že ich pokladám za bohovských… hoci práve odo mňa to nie je bohvieaká pocta. Samozrejme, nebudem menovať (a ak hej, tak okľukou), ale dúfam, že sa v tom nájdu, pupuškovia <3

Žiš, to nám to dobre začína.

Ehm. Okej. Pokiaľ ste si prečítali posledné dva články, tak vám asi docvaklo, že som sa tej jesene obávala oprávnene, vzala mi všetku dobrú náladu, nádej, optimizmus a tieto pozitívne hlúposti, ktorým v súčasnosti ani neverím, že existujú. Celé zle, poďme skapať. Mám v sebe pozostatky dúfania v lepšie zajtrajšky, o ktorých sa radšej nebudem rozpisovať, lebo je to… asi… patologické (a povedzme si na rovinu, že veriť, že vás zabije rozhádzaná cukrovka je beh na dlhú trať – čo bol pochopiteľne len príklad), ale aspoň sa mi kvôli tomu nechce pokúšať sa zabíjať, což je údajne fajn. Povedzme si na ďalšiu rovinu, som na nejaké zabitie sa príliš neschopná a zas by som skončila v nemenovanej PL plnej povýšeneckých kreténov, ktorí ponižujú pacientov a myslia si, že zožrali všetku múdrosť sveta. A nech si to pokojne prečítajú, je mi to ukradnuté. Ešte nemenovanejší lekár z určitej kliniky mi bezostyšne opakovane klamal a mňa už to nebaví, veriť ľuďom, ktorí ma len o**bávajú, takže zdravím, pán doktor, ak to čítate, ale dajte sa vypchať.

Už ma na tú kliniku asi nevezmú. Posrala som to. Nevadí. Mojím osudom určite nemá byť končiť doživotne v PL, takže hoci ani moja mačka neverí, že už sa tam neocitnem, radšej sa budem snažiť fungovať než tam ísť ešte dakedy dobrovoľne. Aj to sa mi už podarilo a nechápem, čo to malo byť za stav, že som to dovolila. Bol to omyl, samozrejme.

Ale k veci. Táto noc bola z tých rozhodne horších, poriadne nespím vyše dvoch týždňov, navyše som zrejme psychosomaticky chorá… čo znamená len toľko, že mi je zle od žalúdka, bo mi j**e. Aby ste to pochopili. Okrem toho sa zaslúžene neznášam a podobné veci. V nádeji, že to pomôže niekomu perspektívnejšiemu, než som ja, som zdieľala na Instagram a FB foto vedľa v menu s príslušným popisom v angličtine, keďže medzi sledujúcimi a kamošmi mám viac zahraničných ľudí (asi). V skratke hovorí to, že mi je blbo a ak poznáte niekoho, kto trpí depresiou, pomôžte mu/jej, než bude neskoro (ja pomoc nepotrebujem, lebo som v živote porobila milión chýb, zlých vecí a nikto ma nepotrebuje).

Nato sa ozvalo niekoľko kamarátov a normálne, že ich tak fakt môžem nazvať a hrozne ma to teší (neviem, či aj ich…) a poposielali virtuálne objatia a povzbudivé… veci. Jo, veci. Zas ich nechcem hneď pourážať, hoci im nejak neverím to, že vraj nie som zbytočná nula, čo len zaberá miesto. Určite si nemyslím, že klamú, to by som bola fakt sviňa, ale každý sme omylný, že? Síce pri mojej údajnej inteligencii

– ktorá sa týmto aspoň úspešne nepotvrdzuje, ďakujem, že so mnou súhlasíte –

by som mohla chápať, že štatisticky skôr jedna lama Sonya a jej názory na seba sú teoreticky pošahané, a nie názory XY ľudí naokolo…

A ono to znie náhodou dobre, ale ja to nechápem, lebo som blbá.

Proste som sa dozvedela, a nie prvý raz, že vraj som inšpirujúca (a keď mi to povedala dokonca Faustina, tak by som tomu mohla veriť aj ja, nie?), že anglický pokec pri fotke je gramaticky bezchybný (a hoci mi to napísala Slovenka, tak sa pokúšam jej veriť, lebo viem, že je dobrá), že sú ľudia, ktorých zaujímam. Priznávam, že neviem prečo. Nie je na mne ani vlas zaujímavý. Ale aspoň ma to dokopalo napísať článok, pretože sa zdá, že si to niekto i prečíta, aj keď neokomentuje, ŽE?!, a aby som sa konečne dostala k jadru pudla, tak chcem vyjadriť sakra veľkú vďaku svojim kamarátom, že sa na mňa nevybodli a že sú dokonca asi úprimní – to už je môj problém, že im moc neverím. A tiež, že nemajú stupídne kecy naokolo ako moja rodina, ktorá si tým vyslúžila len to, že im nevravím nič… niežeby na mne nebolo poznať, že sa niečo deje (sakra!). Proste došli, poslali objatie a postavili ma s tým pred hotovú vec: Mám ťa rád(a) – môžem si to namýšľať, nie? pomohlo by mi to – a nemeľ blbosti, my vieme, že si fajn.

A normálne, že ma to načisto dojalo, asi sa vysmrkám do Sissi, tá je najbližšie. Vlastne aj tí chlpáči ma majú radi (a ja ich) a keď už nevidím zmysel v tom, snažiť sa kvôli sebe, tak by som mohla kvôli-vďaka týmto všetkým, non?

OMG, to znie úžasne. A možno ten život nie je až tak nahovno. Amen.

(Zdroj prezent. obr.)

Please follow, share and like!